Jedného dňa som pod stromčekom objavil Carcassonne Lovci a zberači (takú zelenú krabicu). Prvá poriadna hra, ktorú som mal. A prvá, ktorú som doniesol ako príspevok na herný klub Alea Istropolitana, ktorý sme s kamarátmi založili - aby sme sa mali s kým hrať a aby sme sa o krásnu vec podelili s ostatnými. Štvrtkový klub sa utešene rozrástol, schádzali sa každý týždeň desiatky ľudí a vytvorili skvelú atmosféru, spomienky máme dodnes. (Ozaj, ak by ste sa s klubákmi chceli prísť zahrať, tak štvrtky ostali a schádzajú sa v herni iHRYska.)

Oslovili nás aj z vydavateľstva hier MINDOK, aby sme popri iných podujatiach propagujúcich hranie zorganizovali majstrovstvá Slovenska v hre Carcassonne. Prečo nie... spravili sme tak. A nejako sa prihodilo, že tie prvé som vyhral. Hlavnou odmenou bol postup na majstrovstvá sveta v nemeckom Essene na veľkom hernom festivale. S malou dušičkou som vyrazil a skoro každý ma porazil :) - skončil som v turnaji deviaty (čo je doteraz najhorší výkon slovenského reprezentanta, patríme medzi špičku). Hanba to nebola, mal som to za sebou a mohol som stráviť nasledujúci deň hraním sa hier. Podujatie bolo desivé, najmä desaťtisícami ľudí. Veľmi vďačne som prijal pozvanie pridať sa k dvom českým týpkom. Varovali ma však, že sa chystajú hrať detské hry. Hrali sme sa tie najinfantilnejšie zábavky pol dňa a nasmial som sa ako málokedy. Doteraz si pamätám preskakovanie prekážok v dostihoch Giro Galoppo. S chlapmi som sa rozlúčil a vrátil sa domov.

Sen spraviť niečo s hrami mi nedal spávať. Hľadal som možnosti, zbieral nápady. Veľkou túžbou bolo (a stále sa o to snažíme z celých síl) podnikať tak "inak", pekne, starať sa o ľudí, robiť veci správňacky. Napriek dohováraniu, že tak sa nič poriadne nepodarí. Nadšenie z hier, spôsob ako pristúpiť k podnikaniu a nápady, ako to spraviť... to všetko bolo. No prázdne vrecká sú značne limitujúce. Keď som však takmer bez nádeje hľadal, ako to prekonať, dostal som radu obrátiť sa na Jarka. Koho? No veď toho týpka, s ktorým si hral celý deň detské hry! Na moje veľké prekvapenie sa z neho vykľul majiteľ vydavateľstva a človek, ktorý mojim bláznivým nápadom uveril natoľko, že do nich investoval. iHRYsko sa začalo chystať.

Do cesty mi vošli ešte dvaja veľkí pomocníci. Ládinek z Čiech mi dovolil okopčiť celý jeho e-shop (vrátane práce, ktorú na ňom spravil) a priateľ Dodo mi zase požičal časť svojich skladov (a radil ako založiť firmu). Veľkú novinu sme oznámili s kamarátmi na Comics Salóne pred 11timi rokmi. A 10.10. bolo iHRYsko, zatiaľ ako e-shop, spustené.

Aj pokračovanie je príbehom najmä o krásnych ľuďoch, ktorí prichádzali a darovali kus seba, aby sa z iHRYska stalo to, čím je. Niektorí sú už inde, niektorí jeho príbeh tvoríme stále. Obrázky ako Ďuri montuje pult, Miško vykladá hry, Mirka umýva dlážku, Maťo šarmí navôkol, Dida varí kávičku, Lucka s malým Maťkom a neskôr aj Danom a Jankou robia všetko, Elwen rozbieha pobočku v Banskej Bystrici, Jurko a Daniela preberajú jeho štafetu, Paťo tvorí atmosféru herne. Boris a Celo a Magda a Arty a Yuri a Dilli a Grétka a Prochi a Miška a Janka a Zyzy a Vlade a Janko a Lukáš a Samo a v neposlednom rade moja Ivka a aj ďalší z rodiny - to sú kúsky mozaiky, na ktorú som hrdý. iHRYsko, ktoré máme radi, tešíme sa z neho a z hier a robíme čo sa dá, aby sme tú radosť a hry dali ďalej.