Každý štvrtok večer (a výnimky sú vskutku výnimočné) sa v priestoroch bratislavskej herne iHRYska schádza klub Alea Istropolitana.

Herňa je otvorená pre kohokoľvek, tak ako iné dni, avšak veľkou výhodou sú skúsení hráči, ktorí vás radi nejakú peknú hru naučia (preferujú „rozmýšľavé kadečo“, ale nie je nezvyčajné vidieť hrať odľahčenú kartovú hru či vtipnú alebo škodenia plnú partiu).

Schádzajú sa mladí (ale vzhľadom na históriu klubu, ktorý vznikol v roku 2005, majú niektorí mladí už viac rokov), prichádzajú páry, časti rodín, skupín, alebo aj jednotlivci (viete, že nájdete spoluhráčov, čo je vlastne úplne super).

Na hranie je k dispozícii celá herňová zbierka iHRYska doplňovaná kúskami, ktoré donesú jednotliví hráči. Za účasť sa vyberá dobrovoľný poplatok (odporúčaný je vo výške jedného eura), prispieva sa ním do dráčika somráčika, ktorý stráži herňu.

Začína sa okolo šiestej, prísť sa dá kedykoľvek a jednoducho sa zapojiť do hrania, koniec herného klubu je určený posledným mohykánom, ktorý má kľúče od herne (často to býva veľmi neskoro).

Príďte sa zahrať, oproti bežnému večeru v herni jednak pravdepodobnejšie stretnete ďalších hrychtivých tvorov, no a máte veľkú šancu, že vás niekto naučí pekné nové hry (a nebudete musieť zúrivo lúskať pravidlá).

Malé historické okienko slovami Ďuriho:

História nášho klubu siaha vlastne ešte niekoľko rokov pred jeho vznik. Začínali sme ako partička kamarátov, čo sa poznala z rôznych akcií (matematické sústredenia, kolegovia z práce, spolužiaci a spoluškoláci z gympla a podobne). Niektorí z nás mali zopár hier (na začiatku ich vlastne nosil iba jeden človek) a stretávali sme sa približne v rovnakom čase v rovnakom podniku, kde sme sa hrali.

Na začiatku sme teda hry vždy doniesli na stretnutie a večer ich odniesli domov. Napodiv nám stačilo iba zopár hier: spomínam si na Osadníkov, Carcassone, Bang!, Linie 1, Evo, Mávajíci ruce. Dokonca nás bolo na stretnutiach tak málo, že sme sa zvyčajne mohli hrať všetci naraz spolu 1 hru. Tento systém bol celkom fajn – aj sme sa zahrali, aj sme stretli kamarátov, aj sme mohli niečo zjesť a vypiť.

Celé to však malo jednu vadu - a to otázku, v ktorom podniku sa stretávať. V tomto smere to bola bieda a nikde sme nevydržali dlhšie ako pol roka. Hľadali sme podnik, kde by nebolo nafajčené, ceny boli znesiteľné, miesta dostatok, aby sme nezavadzali štamgastom ani iným hosťom, a predsa sme neboli nikde vítaní. Raz nám otvorene povedali, že už nemáme chodiť, v inom podniku nám k polievke začali nosiť plesnivý chlieb a tak podobne. Takže nám bolo jasné, že potrebujeme iné priestory, kde môžeme fungovať. To bolo zrejmé o to viac, že sa nás postupne začalo stretávať čoraz viac, aj hry sme už nosili viacerí...

Keď sa našlo miesto u jednej neziskovky, povedali sme si, že by bolo pekné dohodnúť si systém fungovania klubu. Zrodili sa stanovy a vo februári 2005 vznikol klub Alea Istropolitana.

Dlhé roky sme sa stretávali (každý štvrtok desiatky ľudí) na Radlinského, niektorí spolu chodili na rôzne herné podujatia (v aleáckych tričkách), organizovali turnaje v kope hier.

Pred časom však možnosť stretávania sa v centre skončila a tak sme sa presťahovali do iHRYska – Peťo, ktorý ho začal, patrí do skupiny ktorá rozbehla klub a tak to bolo tak nejako prirodzené. iHRYsko vlastne existuje aj vďaka kamarátom, ktorí sa kedysi dávno začali stretávať a hrať spoločenské hry :)