Jízdenky, prosím: Legendy Západu

Predstavenie hry začnem netradične, citátom od kolegu: „Nie je otázka, či hru Jízdenky, prosím! Legacy: Legendy Západu kúpiť, o tom niet pochýb, ale otázkou je koľko kusov…“ 



Nie som vášnivým fanúšikom vláčikov ani hry Jízdenky, prosím! Áno, v našej zbierke máme Európu, ale na stôl sa nedostane príliš často, predsa len máme v zbierke pre nás zábavnejšie tituly. Ale mená Rob Daviau a Matt Leacock dávali istú záruku kvalitného titulu z pohľadu legacy (postupné príbehové rozvíjanie sa hry). A v okamihu, keď som mal možnosť otvoriť obrovskú krabicu a začať hrať túto legacy hru,  vedel som, že už to nikdy nebude ako predtým.

Prevedenie: Začnime tým, čo je na prvý pohľad najzrejmejšie, a to je kvalita prevedenia, ktorá je excelentná. Dobová grafika je pravdepodobne najlepšia zo všetkých mapových pokladov, ktoré som doteraz v hrách Ticket to Ride videl, a to som mal možnosť vidieť okrem oficiálnych máp aj obrovské množstvo neoficiálnych. Celá mapa sa skladá zo samostatných dielov, ktoré sa postupne dostanú do hry, grafika na kartách vlakov aj lístkov je skvelá. Všetko dostanete v obrovskej krabici obsahujúcej plastovú vložku, kde má každý dielik svoje intuitívne miesto, takže nenastane chvíľa, kedy by ste museli začať premýšľať, kam ho dať. Možno plastové vláčiky mohli byť ešte a viac cool, ale to už by som mohol chcieť aj modré z neba.

Herný mechanizmus: Ten vychádza zo zavedeného a dobre známeho štandardu. Takže zbierate karty vlakov, dokončujete trasy od mesta k mestu a snažíte sa cestovať po trasách podľa svojich cestovných lístkov. Ale to by bolo málo, keby v tom nebolo ešte niečo navyše. To „navyše“ sa vďaka kartám príbehu postupne začne pred vami otvárať. K základnému vybaveniu získate ďalšie veci a postupne to začne byť neuveriteľná zábava. Ten základný mechanizmus a princíp zostáva stále rovnaký, ale zrazu je to akési iné, oveľa zábavnejšie. Márne rozmýšľate, ako to tých chalanov, ktorí to vytvorili, mohlo napadnúť. Alebo prečo ich to nenapadlo skôr. ☺ Samozrejme, nemôžem prezradiť, s čím všetkým sa počas hry stretnete, prišli by ste o všetku zábavu, ale je naozaj na čo sa tešiť.

Vek hráčov: Toto bude pravdepodobne zaujímať všetkých rodičov, ktorí by najradšej posadili svoje bábätká k hernému plánu. Hra je odporúčaná od 10 rokov, ja by som ju videl klasicky o 2 roky nižšie, teda 8+. Avšak naozaj zabudnite na myšlienku, že by hru mohlo hrať ešte mladšie dieťa. Poprvé, na niektorých kartách, ktoré sa objavujú v kampani, je veľké množstvo čítania, a nejedná sa len o cestovné lístky. Navyše ide o karty, ktoré nie sú verejné, ale tajné, a ak by ste hrali s otvorenými kartami, veľmi by to deformovalo celú kampaň. Podruhé, dĺžku hry opisujem nižšie a menšie dieťa pri nej naozaj ťažko vydrží sedieť. Potretie orientácia na mape, to je problém aj pre starších a pre dieťa to bude veľmi zložité. Cestovné lístky, ale aj iné karty, ktoré počas hry získate, sú tajné, a aby tá hra a vlastne celá kampaň bola zaujímavá, musia ostať tajné. Dokonca aj ja, ktorý mám celkom dobrý orientačný zmysel a bez problémov sa orientujem v mapách, musím chvíľu premýšľať, kde sa jednotlivé mestá nachádzajú a ako to celé naplánujem. To nie sú Jízdenky, prosím! Junior, kde je maximálna dĺžka trate 3 políčka. Tu je 6 a niekedy aj viac políčok. Aby ste dokončili trasu a splnili požiadavku cestovného lístku, prejdete niekedy cez celý herný plán! A poštvrté je tu aktuálna téma. Určite tu budete všetci argumentovať, že vaše deti majú rady vláčiky. Iste aj moja 7-ročná dcéra. Keď ide okolo a ona mu môže zamávať. Jízdenky, prosím! sú strategická bitka a vlaky sú tam niekde v pozadí. Veľmi som chcel, aby naša čerstvá školáčka hrala s nami, ale nakoniec zvíťazil rozum a radšej sa s ňou hrám hry primerané jej veku. Aj keď v niektorých prípadoch, keď sme otvorili niektorú z krabičiek v kampani (napr. Florida – máte sa na čo tešiť), som naozaj vyronil slzu.

Počet hráčov: Zostáva rovnaký ako v klasickej hre Jízdenky, prosím! A to 2–5 hráčov a je len na vás, ktorý štýl uprednostníte. Chcete si všetko dobre naplánovať bez väčšej interakcie? Potom je pre vás ideálna hra pre 2, max. 3 hráčov. Dávate prednosť väčšej interakcii, tvrdému boju o každú trať a každú stanicu? Hrajte v 4–5 hráčoch a vychutnáte si plnohodnotný zážitok. Vo všetkých prípadoch však legacy hra pamätá na to, že nie vždy sa všetci zídu a hráči môžu niektoré časti kampane vynechať. Samozrejme, sólo režim zastúpený nie je, takže minimum bude vždy 2. Rovnako tak celá kampaň je veľmi dôvtipne vykonaná, a aj keď hráte len vo dvojici, všetko realizujete absolútne bez problémov.

Interakcia: V hre viacerých hráčov je jej naozaj neúrekom. Tam si navzájom obsadzujete trate veľmi často a niekedy to naozaj bolí a musíte premýšľať, ako túto situáciu vyriešiť, ako spojiť lokácie a dokončiť cestovný lístok. Ale aj v 2 hráčoch na seba budete narážať ako na tratiach, tak pri plnení iných úloh a kampaň tomu tiež veľmi pomáha. Takže nemusíte mať obavy, že by ste v menšom počte hráčov boli každý len na svojej strane mapy. Vôbec nie. Bude to bitka, a dovolím si tvrdiť, že väčšia ako v akejkoľvek inej edícii Jízdenky, prosím!

Dĺžka hry: Na začiatku kampane budú jednotlivé hry odsýpať a každú z nich budete schopní odohrať za 30–45 minút v závislosti na počte hráčov. Postupne sa však mapa začne zväčšovať, pribudnú určité úlohy a možnosti, a na niekoľko posledných hier si pokojne môžete vyhradiť aj 2 hodiny. Bude to rozsiahle a dalo by sa povedať, že možno aj trochu epické.

Náhoda v hre: Posudzovať náhodnosť hry Ticket to Ride je asi zbytočné. Ona tu jednoducho je, pretože doberáte karty vlakov aj karty lístkov. Ale je to náhodnosť, s ktorou každý počíta, karty vlakov sú vyložené a rovnako ako vám, nemusia vyhovovať vašim súperom, a naopak. Pri lístkoch ide o klasický prípad výberu z viacerých kariet, takže aj tu môžete náhodnosť zredukovať na minimum.

Máme tu záver a moje obľúbené 3 otázky a 3 odpovede:

1) Ako by som bodovo ohodnotil hru (napríklad na BGG, v najväčšej databáze hier)?

Nebudem to naťahovať, veď ste to videli na obrázku. Je to 10 bodov z 10. Je len málo hier, ktoré vás dokážu prilepiť k stolu na celé popoludnie, večer a chcete hrať ďalšie a ďalšie hry. Prevedenie, celý systém kampane, to všetko sa stáva neuveriteľne zábavné a máte problém ísť na záchod, pretože chcete hrať. Je to pekné, je to skvelé, je to zábavné, je to úžasné! Jediné, čo ma vlastne mrzí, je, že po 12 kampaniach všetko končí. Ale tak je to s knihami, filmami, koncertmi, a vlastne aj so životom. Ako vždy filozofujem so svojou malou dcérou – všetko má svoj začiatok a koniec. Iste, máme svoj unikátny herný plán, unikátnu hru, ktorú nemá nikto iný (alebo takmer nikto), ale ja chcem, aby kampaň pokračovala. Aby sme naďalej otvárali krabičky a tešili sa na to, čo v nich nájdeme. Ale stálo to za to a človek si to dlho uchová v pamäti.

2) Kúpil by som si hru, keby som ju nedostal na recenziu?

Hru bude iHRYsko predávať od začiatku novembra za 99,99 €. To naozaj nie je málo, a ja som vždy ten, kto reptá na ceny hier. Tu však nie. Nebudeme robiť žiadne prepočty na hodiny hrania ani iné, pretože hra si to naozaj nezaslúži. V tomto prípade získavate skvelý herný zážitok, rovnako, ako keď idete na koncert svojho idolu (v roku 1994 som za koncert Pink Floyd v Prahe na Strahove zaplatil nepredstaviteľných 30 € a dodnes to neľutujem, aj keď dnes by to bolo asi oveľa viac ako 100 €), alebo idete na úžasnú večeru, vezmete deti do zábavného parku... Jednoducho sem dosaďte, čo je pre vás tá TOP vec, ktorú by ste si chceli dopriať. Jízdenky, prosím! Legacy: Legendy západu vám za spomínané peniaze prinesú úžasný a jedinečný zážitok, ktorý sa oplatí, aj keby ste potom hru mali hodiť do koša. Čo však nemusíte! Zostane vám ako klasická hra Jízdenky, prosím! v jedinečnej podobe, ktorú môžete ďalej hrať. TAKŽE ÁNO, JEDNOZNAČNE ÁNO, KÚPIL BY SOM JU! Navyše som dosť rozhodnutý kúpiť ešte jednu do „rodinného archívu“, aby si ju o pár rokov mohla zahrať aj naša malá dcéra a užila si toto úžasné dobrodružstvo spolu s nami. Alebo so svojimi kamarátmi. A to ma privádza späť k citátu na začiatku. „Otázka neznie, či kúpiť, ale či len jednu.“ Takže koľko?

3) Zostane táto hra v mojej kolekcii?

Áno, zostane, lebo sa podarilo vytvoriť unikátnu hru s názvom Jízdenky, prosím! A hrať sa dá aj potom, čo si užijeme unikátnu „legacy“ jazdu. Zostane aj ako spomienka na veľké množstvo hodín vynikajúceho hrania a zábavy. A ak vám môžem odporučiť, urobte to aj vy, pretože hra naozaj stojí za to. A je jedno, či ste, alebo nie ste milovníkom vláčikov.

Hry ako životná filozofia
Rýchle dodanie objednávky
Ponuka, v ktorej si nájde každý to svoje