Najprv niečo o samotnej hre. Na prvý pohľad sa Poštovní kurýr tvári vcelku obyčajne - herný plán, balíček kariet, domčeky v štyroch farbách a hromádka žetónov. Herný plán môže byť pre nových hráčov na začiatku trochu neprehľadný. Je na ňom 22 miest, ktoré sú rozdelené do ôsmych krajín. Tých, ktorí majú radi Čechy poteší prítomnosť českých miest Plzne a Budějovíc.

Hráči majú k dispozícii 20 domčekov, ktoré sa snažia umiestniť do miest na pláne. Aby mohli domčeky umiestniť, musia najskôr pomocou kariet miest vyložiť cestu cez najmenej tri mestá. Keď je hráč na ťahu, najskôr si jednu kartičku mesta z ponuky vezme, potom jednu vyloží a na konci ťahu môže cestu ukončiť a vyhodnotiť. Pri stavbe cesty pomáhajú štyria pomocníci. Počas každého svojho ťahu môže hráč ale využiť služby len jedného z nich.

Počas hry sa získavajú body vo forme bonusov za dĺžku ciest, umiestnenie domčekov do všetkých miest danej oblasti a za umiestnenie domčekov do všetkých ôsmich oblastí na pláne. Hodnota týchto bonusov sa postupne znižuje. Jednoducho kto skôr príde... Každý ďalší hráč, ktorý daný bonus získa, má zaň menej bodov. Na konci sa ešte pričítajú body za najväčší získaný kočiar a odčítajú za neumiestnené domčeky.

Asi si hovoríte, no a čo je na tom tak skvelé, ako to, že táto hra získala v Nemecku cenu Hra roku? Úspechu hry Thurn und Taxis napomohlo hneď niekoľko dôležitých prvkov:

• Autorská dvojica manželov Sayfarthových dokázala pod jednoduché pravidlá ukryť veľmi herne príjemný a zaujímavý herný princíp. Koniec koncov autor Portorika asi vymýšľať hry trochu vie :-).
• Za jeden stôl spolu môžu zasadnúť ako skúsení herní harcovníci, tak aj úplní herní nováčikovia. Pôžitok z hry budú mať všetci a aj ten, kto hrá prvý raz, má určitú šancu vyhrať.
• Nádherné grafické spracovanie, ktoré hráči oceňujú čoraz viac. Ako herný plán, tak predovšetkým kartičky miest sa ilustrátorovi (Michael Menzel) skutočne podarili. Odporúčame navštíviť jeho internetové stránky a pozrieť si tiež obrázky prototypov.
• Veľkým plusom je výborná hrateľnosť pri ľubovoľnom počte hráčov (2-4) a doba hrania pod jednu hodinu.

Počas prvých pár hier som doslova prepadol jej čaru. A nielen ja. Veľa mojich známych, ktorých som hru naučil, sa ma pýtalo, kedy si ju zas zahráme...

Je však nutné podotknúť, že máloktorá hra dokázala rozdeliť hernú komunitu na dva tábory tak ako Poštovní kurýr. Časť hráčov hre vytýka príliš vysokú rolu náhody. Nemyslím si, že by mali pravdu. Naopak hra ponúka nečakane veľa možností na zamyslenie a vo väčšine partií je každý sám svojho šťastia strojcom.

Oveľa oprávnenejšia sa mi javí výčitka (mimochodom už zaznela aj od iných hráčov) k absencii komunikácie medzi hráčmi. Skutočne pri hre nemôžete obchodovať, dražiť ani inak pôsobiť na svojich súperov. Jedinou možnosťou, ako ovplyvňovať ťahy súperov, je nenechávať v ponuke ležať karty, ktoré sú pre nich kľúčové k dosiahnutiu niektorého bonusu. To sa však dá urobiť len niekedy a navyše to hráča stojí časť jeho ťahu. Ak teda v hre potrebujete mať možnosť sem tam súperovi zbúrať nejakú stavbu, vykúpiť mu dôležitý tovar alebo ho jednoducho len okradnúť :-), siahnite po inej hre.

Od človeka hrami prakticky nedotknutého až po nadšeného hráča, od desaťročného dieťaťa po jeho starých rodičov. Áno, Poštovní kurýr je skutočne určený prakticky všetkým hravým ľuďom (snáď s výnimkou pár hráčov, ktorí hrajú len veľké stratégie).